Vzájomný vzťah medzi cukrovkou 1. typu a celiakiou je známy vyše 40 rokov. Spoločný výskyt diabetes mellitus 1. typu a celiakie nie je vôbec náhodný. Úlohu tu zohráva genetická predispozícia, autoimunitný charakter obidvoch ochorení a podobný mechanizmus porušenia buniek tenkého čreva a B-buniek podžalúdkovej žľazy.
Výskyt celiakie, postihuje 5 až 7 % diabetikov 1. typu. Navyše sa ukazuje, že výskyt celiakie pri diabete 1. typu stúpa s dĺžkou trvania cukrovky. Tak ako aj pri diabetes mellitus 1. typu , patri celiakia do skupiny autoimunitných ochorení. Ide o choroby, pri ktorých imunitný systém organizmu produkuje protilátky (autoprotilátky) proti vlastným orgánom s ich následným poškodením. Autoimunitné procesy môžu postihovať ktorékoľvek tkanivo alebo orgán. Klinický obraz závisí od postihnutého cieľového orgánu – v prípade celiakie je to prevažne tenké črevo, preto sa prejavuje hlavne tráviacimi ťažkosťami. V prípade cukrovky 1. typu je postihnutá podžalúdková žľaza, jej B-bunky nie sú schopné tvoriť potrebné množstvo inzulínu a preto sa cukor získaný z potravy nedokáže využiť a hromadí sa v krvi.Príznaky celiakie diabetických pacientov sú obdobné ako u nediabetikov. Liečba diabetu s celiakiou spočíva v správnom stravovaní a v podávaní inzulínu. Diéta je striktne bezlepková a je nutné regulovať prísun sacharidov. Zo skúseností je známe, že obidve diéty sa dajú zvládnuť a pacienti s obidvomi diagnózami dokážu viesť plnohodnotný život.